reklama

živý život

ako keď kŕdeľ vrán, uzimených. na pole plné rán, hlučne zletí. a človek, malý tvor, dýchavične. sa neustále dožaduje odpovedí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

((pesnicka))
niekto mi raz povedal, že spisovateľ musí mať dar reči. ja mám radšej tých mĺkvych. ľudí, čo po celý čas "mlčia", no povedia vám všetko čo chcú, aby ste vedeli.
väčšinou však o sebe nehovoria radi a najmä nie to zlé a bolestivé a myslia si, žeby sa to mali naučiť.
ja zase kde tu občas niečo spomeniem, aby vedeli, čo majú šípiť za mojím cukaním v oku a občasnou nespavosťou, ale mala by som sa to odučiť.
ako keď ľudia prídu na to, že vám môžu dôverovať a tak sa zrazu úplne zmenia. prestanú sa snažiť žiť a razí z nich až nepríjemná úprimnosť. potom prídete na to, že už s nimi neviete vychádzať, nemáte spoločnú reč, lebo všetko to, akí boli je preč a oni nechápu, čo sa s vami deje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

bola som šťastná. spravil si ma úplnou a ukázal cestu. aj keď teraz kráčam sama, viem sa usmievať, lebo akoby si stále šiel so mnou a to ma teší. ty si videl svet krásne, aj ja ho viem vidieť krásne. pretože ty si už pochopil o čo tu ide, aj ja začínam chápať. a možno si myslíš, že sa spravilo veľa nesprávneho, skús to brať z pohľadu, koľko veľa vzácneho sme si dali- seba.

lebo ubližovať nie je vôbec ťažké, vieme to všetci. výnimoční ľudia vidia vo všetkom niečo výnimočné. a to my sme. a nie je to len moje vyrovnávanie sa so situáciou. som vďačná za všetky kríže, moje aj tvoje, vďaka ktorým sme- iní nebudeme. a nech sa ďalej deje čo má.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

a mala som pocit, že si to zaslúžim. keď už nemôžem mať cestu domov v starom vlaku plnú očakávanej radosti, ústnu harmoniku, kamilkový kúpeľ, hrubé zaštopkané ponožky, pečené jablká, smotanovú kávu, voňavé noviny, všetko z dreva a pokoj, teplý pokoj. tak "aspoň" teba. lebo pri tebe som ten pocit mala aj uprostred plastu, betónu a smogu. mala som dojem, že už si ten pocit zaslúžim a ty zjavne tiež. ale cesta je ešte dlhá.

pamätám si ako som na začiatku toho všetkého chcela nový mobil a ty si mi povedal, či ho potrebujem.
a v krčme v rohu ti on povedal, či by si to dokázal a ty si bohapusto klamal a mne si hneď na to povedal pravdu.
a v krčme oknu chrbtom mi on povedal, že sa nemám vzdávať, že láska je mocná. hneď na to, ako si sa rozhodol, že len láska nestačí a povedal si život je živý. ja som sa ráno zobudila a všade na sebe som mala zelenú farbu. tak som si predstavila ako s nami ten hore hrá človeče. a my, hlupáci si myslíme, že máme všetko pod kontrolou, ale vlastne nemáme nič, hlavne nie seba. hlavne nie seba. a odvtedy mi skáče nerv v ľavom oku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

a niektorí sú takí, akoby sme nechceli a stále ich chceme mať pri sebe.
a niektorí sú takí, ako si myslia žeby sme chceli a my ich vôbec nechceme.
a niektorí sú takí, akí sú, hlúpi a hluční a my ich nechceme, im to nevadí a práve preto ich chceme.

Denisa Oravcová

Denisa Oravcová

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu